Červená armáda vstúpila a veľkú časť územia Česka obsadila niekoľko dní po kapituláci Nemecka.

V dileme medzi klérofašistickým a benešovsko-komunistickým pohľadom na úlohu Červenej armády a Sovietskeho zväzu si veľká časť demokratov vybrala prosovietsku stranu, využívali na zamlčiavanie celej pravdy o „oslobodení“.

A potom je tu aj ďalší tieň v podobe vyhnania viac ako troch miliónov českých a karpatských Nemcov i mnoho tisíc slovenských Maďarov a zločinov, ktoré predovšetkým v Česku tieto udalosti sprevádzali. Mnoho stúpencov sovietskych osloboditeľov sa dnes v Česku regrutuje z ľudí, ktorí získali domy a majetky vyhnaných českých Nemcov.

Keď uvážime, že po roku 1945 to bolo tridsať až štyridsať percent Čechov nielen v pohraničí, ale aj v Prahe, Brne, Olomouci a ďalších mestách, nemožno sa čudovať, že má stalinský Sovietsky zväz, ktorý to ako hlavná okupačná mocnosť umožnil, dodnes medzi Čechmi toľko stúpencov.

Benešove dekréty aj povojnová amnestia, ktoré väčšinu povojnového vraždenia až do septembra 1945 kvalifikovali ako zákonný boj proti okupantom, sú stále súčasťou českého a slovenského právneho poriadku. Znemožnili tak väčšinu snáh o stíhanie tisícok povojnových vrahov Nemcov, Maďarov, domnelých či skutočných kolaborantov.

Všetkým týmto Čechov a Slovákom a často aj ich potomkom, ktorí nechcú, aby niekto otváral temné kapitoly rodinnej histórie, vyhovuje skreslený a zjednodušený obraz Sovietskeho zväzu a Červenej armády ako osloboditeľov. Časť je preto dokonca ochotná nevšímať si sovietsku inváziu v auguste 1968 a následnú okupáciu, trvajúcu až do roka 1991.

Zdroj: .sme.sk