Slovensko: Mlieko je už lacnejšie ako voda

Až tritisíc ľudí zamestnaných vo výrobe a spracovaní mlieka môže prísť o prácu v dôsledku prehlbujúcej sa mliečnej krízy. Mlieko sa už predáva lacnejšie ako minerálna voda. Od pondelka ho bude jeden z reťazcov ponúkať po 29 centov za liter, čo je cena nižšia ako v roku 2009, keď Európou otriasla doteraz najväčšia vlna štrajkov farmárov. Liter minerálky stojí spravidla vyše 35 centov…

Slovenskí farmári produkujúci mlieko sú na kolenách. Jedna tretina fariem môže v priebehu tohto roka skončiť výrobu, pretože nízke ceny surového mlieka totálne devastujú ekonomiku družstiev a akciových spoločností. Keď vlani v apríli Brusel zrušil kvóty na výrobu mlieka, fungovalo na Slovensku 525 mliečnych fariem, presne o rok neskôr aj v dôsledku pokračujúceho ruského embarga na západoeurópske mliečne výrobky ich bolo už len 463. Prudký pád cien nevydržalo 62 fariem. Koľko ich padne do konca roka?

„Pokiaľ štát rýchlo nepodá poľnohospodárom pomocnú ruku, výroba mlieka na Slovensku sa začne rozpadať. O prácu prídu nielen tisícky ľudí, ale prestanú sa obrábať lúky a polia, krajina stratí svoj pôvodný, generáciami roľníkov utváraný ráz,“ varoval predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Milan Semančík.

Vo štvrtok mimoriadne rokovalo predstavenstvo roľníckej samosprávy a vznikol krízový štáb. Včera šéf komory Milan Semančík zverejnil kľúčové požiadavky poľnohospodárov, s ktorými sa obrátili na vládu.

Žiadajú mimoriadnu kompenzáciu strát z dôvodu výrazného poklesu nákupných cien. Farmári chcú, aby dostali mimoriadny príplatok 5 centov na liter mlieka, čo je dovedna 43 miliónov eur. Zároveň požadujú, aby sa prostredníctvom Štátnych hmotných rezerv stiahli prebytky mlieka z trhu (600 ton) a ďalších 1¤700 ton by mala odčerpať humanitárna pomoc tretím krajinám.

Poľnohospodári sa obrátili aj na obchodné reťazce, aby „im otvorili brány na pulty svojich predajní“. Samospráva nalieha aj na vytvorenie tzv. Odbytového fondu, ktorý by mal na starosti marketing a komunikáciu so spotrebiteľmi, pretože napokon sú to ľudia, ktorí rozhodujú, čie mlieko, jogurty, syry a ďalšie výrobky si vložia do nákupného košíka. Samospráva tiež požaduje, aby sa stalo samozrejmosťou, že inštitúcie riadené slovenskými ministerstvami, počnúc školami a končiac nemocnicami, domovami dôchodcov budú prednostne nakupovať slovenské výrobky.

Nie sú pánmi vo vlastnom dome
„Slovenskí farmári a mliekári prestávajú byť pánmi vo vlastnom dome,“ povedal Stanislav Voskár, šéf Slovenského mliekarenského zväzu. Čoraz viac mliečnych výrobkov predávaných v slovenských obchodoch totiž pochádza z dovozu. Len v predaji konzumného mlieka majú ešte domáci producenti navrch, keď podiel slovenských mliekarní dosahuje 70 percent, ale pri kyslomliečnych výrobkoch je to už len 48 percent, syroch a masle zhodne iba po 33 percent.
Najviac mliečnych výrobkov sa dováža z Poľska, Českej republiky a Nemecka. Slovensko vyrába už len 40-tisíc ton syrov, z nich 23 tisíc ton vyvezie, ale import je až 47-tisíc ton v celkovej hodnote 137 miliónov eur. To už nie je podľa mliekarov doplnok sortimentu, ale valcovanie domáceho trhu zahraničnou produkciou.

Farmári dostávajú za liter surového mlieka takmer 26 centov. Výrobné náklady v EÚ-28 sa pohybujú na úrovni 40 centov, slovenské sú o tri centy nižšie. „Nikto nám nemôže povedať, že vyrábame neefektívne, na trhu sa teraz nesúťaží šikovnosťou, chovateľským fortieľom, ale tým, koľko tá-ktorá národná vláda naleje peňazí svojim farmárom,“ povedal predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka na Slovensku Alexander Pastorek.

Napríklad v Belgicku dostávajú farmári síce o cent menej ako na Slovensku, ale fungujú ďalej. Preto, lebo ich nad vodou podľa Pastoreka drží vankúš silných štátnych dotácií. Tie sa nalievajú pod rôznou zámienkou – ako podpory do životného prostredia, pohodlia zvierat a pod. Teraz sa podľa Pastoreka prepisuje mliečna mapa Európy a o budúcom rozložení – skoncentrovaní výroby mlieka do toho či onoho štátu Európy rozhodnú vlády svojimi podporami.

Ako vidia krízu partneri
„Mali sme už niekoľko okrúhlych stolov so samosprávou a zväzmi, kde sme riešili, ako prekonať krízu,“ povedala ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná. Dôležité je podľa nej nielen rýchle odčerpať prebytočné mlieko z trhu, ale nájsť mechanizmus systémového riešenia pre ceny mlieka.
„Snažíme sa o zvýšenie štátnej pomoci a nasmerovať ju priamo k výrobcom,“ povedala Matečná. Niektoré z opatrení má už hotové, ďalšie pripravuje. „Udržanie výroby mlieka sa dotýka tisícok ľudí, často v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, ktorí by si po zatvorení fariem len ťažko hľadali novú prácu. Preto máme záujem podržať sektor mlieka,“ zdôraznila ministerka.

Alexander Pastorek v tejto súvislosti uviedol, že na ministerstve financií by si mali uvedomiť, do čoho zainvestujú. Ak by totiž zatvorením fariem prišlo o prácu 3 300 ľudí, potom by štát len na sociálnych dávkach a na strate z odvodov pre zamestnaných ľudí prišiel o 36 miliónov eur.

Pravda požiadalo o stanovisko aj ministerstvo financií. To sa včera do uzávierky nevyjadrilo.

Obchodníci deklarovali vôľu vyjsť v ústrety producentom mlieka. „Chceme poľnohospodárom v každom prípade pomôcť. Plníme, čo sme sľúbili, čo vidno na pultoch COOP Jednoty aj CBA,“ povedal Pavol Konštiak, prezident Zväzu obchodu a cestovného ruchu. A predsedníčka Slovenskej aliancie moderného obchodu Katarína Fašiangová uviedla, že „prebehli rokovania reťazcov so zástupcami samosprávy, aby našli spoločné riešenie krízy.“

Kaufland, ktorý od pondelka predáva v akcii mlieko liter po 29 centov, upresnil, že ide o mlieko od slovenského dodávateľa a slovenských farmárov. Hovorca spoločnosti Martin Gärtner pripomenul, že pri prekonaní krízy hrá významnú rolu samotný spotrebiteľ a to, aký význam pripisuje mlieku a mliečnym výrobkom vo výžive.

Čakajú na jasné áno, alebo nie
Vajnorskí družstevníci patria desaťročia k špičke slovenských chovateľov dojníc. V družstve na okraji Bratislavy chovajú ešte vyše 400 kusov dobytka. „Kladieme si otázku, dokedy? Za liter mlieka nám platia už len 21 centov a za to sa mlieko nedá vyrobiť,“ hovorí generálny riaditeľ družstva Stanislav Ondruš. „Od vlády potrebujeme vedieť len jedno, či má záujem, aby sa na Slovensku pilo slovenské mlieko a jedli slovenské syry a tvarohy. Potrebujeme jasnú odpoveď, áno, alebo nie, lebo už nevládzeme dotovať výrobu mlieka z ešte ako-tak ziskovej rastlinnej výroby,“ povedal Ondruš. Ak by vajnorské družstvo zatvorilo mliečnu farmu, o prácu by prišlo 15 ľudí. Na Slovensku zamestnáva sektor výroby a spracovania mlieka 10-tisíc ľudí. Je to po Volkswagene, US Steele a Tescu štvrtý najväčší zamestnávateľ v krajine, síce rozptýlený v priestore, ale na vidieku nesmierne dôležitý.